Po dvoch rokoch smeblogovania som sa rozhodol presunúť do virtuálneho časopriestoru, kde budem sám sebe adminom. Nezakrývam, že primárnym dôvodom je fakt, že v rámci smeblogovej hitparády sa môj briskný blog (vtipný, zábavný, poučný, origoš) ocitol mimo tunajšieho mainstreamového playlistu. Hity hráme aj naďalej, akurát si musíte naladiť iné rádio. Internetový kar som naplánoval na dnes, záverečnú reč na pohrebe prednesie Tomáš Bella :) Polievajte mi tu kvetinky a zapaľujte kahance. Inkarnácia mojej novej identity v budúcnosti prebehne približne tu. Hasta pronto, amigos! A držte dnes palce našim!
Mrzí ma, že vám to musím povedať takto na rovinu, priatelia, ale: dnes sa tú nekonečnú guatemalskú story pokúsime definitívne ukončiť. Tak či tak som ani vo sne nepredpokladal, že sa to bude ťahať tak dlho. Ale komu niet grafomanskej pomoci, tomu je aj 40 strán málo. Posledný batoháčsky diel sa bude niesť v znamení trpkých myšlienok na návrat do škaredej ameriky, chuťových reminiscencií na mamičkinu fazuľovú polievku rozvoniavajúcu v rodnej Nitre a spomienok na rozmarné léto na Long Islande, na konci ktorého sa autorovi tohto článku podarilo prehajdákať aj posledný zarobený deravý dolár. Ešteže zážitkov a fotiek na dvojgigovej compact flash karte a štvorgigovom dévédéčku máme za plný batoh. Ale pred tým, než so slzami v očiach víťazoslávne zakričíme „Hasta pronto, Guatemala“, vyberieme sa ešte do kúpeľov vo Fientas Georginas, smradľavého Guatemala City a maláriou nakazeného tropického Río Dulce. pokračovanie článku
Do odovzdania diplomovky mi ostávajú ešte tri týždne. Za posledný mesiac som sa prinútil naklepať iba úbohých sedemnásť strán. Radšej nenapíšem 17, lebo to bude vyzerať ešte menej. Grafománia je síce v tomto prípade užitočná vec, ale ak nad jedným druhom úchylky zvíťazí iná úchylka – lenivosť – žiadne akademické skratky si pred Pavola Štrbu tak skoro písať nebudem. Modlím sa, aby sem zhodou náhod nezablúdil aj môj diplomový profák. To už by som bol v poriadnej bryndzovej kaši (skrátene = brynde). Áno, pán docent V*****, minule som vám klamal! Ja viem, na akademickú pôdu milosrdné lži nepatria. Ale keď umiera pacient, pravda sa zo psychologických príčin zásadne neobnažuje v plnej nahote... pokračovanie článku
Oukej, oukej, ja viem, už to začína byť poriadna rozťahaná latinsko-americká telenovela. Stavím sa, že vás to už nebaví čítať. Ani mňa. Tridsať strán je tridsať strán (áno, už je toho toľko...). Ale uznajte, že teraz to už len tak ledabolo nemôžem ukončiť. A zima na Slovensku začala byť konečne grejt a kúúl a mne sa dnes vôbec nechce trepať do školy. Nejak to už vydržíte... „Dedko Pauo, a ako bouo v tej Guatemaue?“, spýta sa ma o 40 rokov môj treťorodený vnúčik. "Neotravuj starkého, Hurban, a prečítaj si blog!“ pokračovanie článku
Ak ste trochu mimo a odplašila vás tá rímska cifra 7 v názve tohto článku, prečítajte si predchádzajúci diel , prípadne ak vám práve šéf práve nečumí na monitor a do konca šichty vám zostáva ešte minimálne hodina, kliknite tam , kde sa to celé začalo. My ostatní pokračujeme bez ďalších zbytočných písmen ďalej... pokračovanie článku
Od posledného publikovaného dielu nášho seriálu o osamelom guatemalskom batoháčovi pretieklo Lagom de Atitlán už veľa vody. Odhliadnuc od toho, že v tomto čarokrásnom jazierku vlastne žiadna voda netečie, maximálne tak žblnkoce. Preto tým z vás, ktorí môj road blog nesledujú pravidelne, prípadne už aj zabudli o čom som točil minule, dávam do pozornosti najskôr malé zhrnutie predchádzajúcich častí... pokračovanie článku
Dnes som mal v pláne konečne začať makať na diplomovke. Dopadlo to biedne. Check that out... pokračovanie článku
Tak ale teraz som sa už vážne naštval! Šéfa spravodajstva estévé nech si ten plešatý zarastený ujo odvoláva koľko chce; na tie štátom subvencované televízne noviny sa aj tak nedalo pozerať. Reportéra Reportérov Eugena s ostrým novinárskym kordom... oukej, investigatíva mohla vyzerať aj inak. Ale ako dnes plešatý ujo zatočil s mojím Pištom Hríbom, jedným z mála pravých novinárskych dubákov na tejto našej suchej žurnalistickej poľane... toto ti, ty falošný zajac, len tak ľahko nedarujem! pokračovanie článku
Mobil je ako prvá frajerka; dlhšie ako dva roky vám to spolu nevydrží. Rozdiel je len v tom, že kým za ženskú sa vám nikto nikdy nezaručí, k telefónu vždy dostanete aj záručný list: na dva roky. Ak vám to medzitým s mobilom prestane klapať, je tu autorizovaný opravca, ktorý ho dá do poriadku. Alebo je tu ešte váš mobilný operátor, ktorý sa vám po troch opravných zásahoch zaručuje darovať nový prístroj. Moja NOKIA 3220 sa však správa ako tá moja prvá frajerka. „Opúšťam ťa drahý. Bez záruky!“ pokračovanie článku
Mesto pod Zoborom nikdy nemalo šťastie na primátorov. Tak ako po minulé roky, politické špičky sa aj tentoraz vykašľali na hľadanie serióznych lokálnych osobností. A kde niet osobností, začína sa voliť podľa straníckeho nátelníka. Nebyť toho, že na Slovensku dnes strane SMER dôveruje pomaly každá druhá obeť Ficovho populizmu, o Jozefa Dvonča by pri tohtoročných komunálnych voľbách nezakopol ani predposledný prašivý pes. pokračovanie článku
Môj mikrobus do Panajachelu meškal takmer hodinu. Za ten čas som stihol vyfajčiť štyri guatemalské malbáče, vypiť tri sedemkorunové energetické nápoje a zoznámiť sa s dvomi Izraelčankami, ktoré čakali na ten istý bus. Z matematiky som bol vždy tupý jak náš nôž na chleba, tieto cifry som si ale dodnes zapamätal. Numerologický fatalizmus, ako by povedala Vilma J. (toho času už cca plus mínus 100 rokov na dôchodku). pokračovanie článku
Ešte predtým, než som konečne opustil to čarokrásne mestečko so starožitným názvom Antigua, rozhodol som sa zdolať niektorú z tamojších sopiek. Volcán Agua, ktorý mi celý čas trčal pod nosom, bol údajne trochu tvrdý lieskovec (3760 mnm). Navyše nepatril k aktívnym sopkám, takže ak som si chcel tam hore uvariť tradičné platto típico (volské oká, rozmixované frijoles a pečené platanos), musel som si kúpiť plynový varič. To neznelo veľmi romanticky. Zato na takej Pacayai, tam by sa dali pražiť vajcia jedna radosť... pokračovanie článku
Moje prvé guatemalské ráno sa začalo o 5:30. Štýlové britské futbalové hodinky s budíkom, napriek tomu, že včera mi ich jemní chlapci z Aurora International Airpoirt takmer rozdrbali na márne kúsky – fungovali bez problémov. Teraz bol budík s trojpalcovým displejom celý oblepený striebornou lepiacou páskou, ráno však spoľahlivo hulákal ako pejdžer doktora Greena z Pohotovosti. Ide sa do služby... pokračovanie článku
Včera sme si s tuná s frajerkou urobili taký maličký foto-piknik po našej milovanej Nitre... pokračovanie článku
Tak tomuto neuveríte! Škandál! Predseda slovenských národniarov Pán Zlota doslova rozbieha svoju predvolebnú kampaň už aj v Strednej Amerike! Check that out... pokračovanie článku
Po dvojhodinovej ceste autobusom naprieč celým Long Islandom a po viachodinovom blúdení newyorským dopravným systémom, som sa konečne ocitol na letisku La Guardia. V centrálnom nervovom systéme a v žľazách s vnútorných vylučovaním sa mi práve namiešaval koktejl najrôznejších pocitov. Vo chvíli, keď som konečne ukladal svoj hlúposťami naložený 18-kilový batoh na zastaralú elektronickú váhu patriacu spoločnosti American Airlines, prvýkrát som si naplno uvedomil, že nasledujúce 2 týždne budem odkázaný už iba sám na seba. Moja guatemalská road story sa práve začínala... pokračovanie článku
Keď kedysi dávno Krištof Kolumbus plánoval svoju cestu do Indie, nemal ani tušenia, že namiesto nej skončí kdesi v Améérike. Netuší to dodnes, keďže svoje scestované kopytá stihol otrčiť ešte predtým, než mu niekto stihol povedať, že v žiadnej Indii vlastne nikdy v živote nebol... Keď mi americká vláda stelesnená v istej rachitickej pracovníčke bratislavskej ambasády dávala štempel do pasu, ktorý ma oprávňoval stráviť v USA rozmarné léto, ani ja som netušil, že nakoniec skončím kdesi na verande farebného hlineného domčeka s partičkou dvoch nádherných Indiánok, spoločne s ich stále sa rehotajúcou zvráskavenou mayskou mamičkou... pokračovanie článku
New York je zaujímavý kúsok sveta. Skôr než ale prídu na rad slová, musí vám postačiť aj tento môj monochromatický fotoriport. Ak by som sa mal narodiť ešte raz, narodil by som sa v čierno-bielom... pokračovanie článku
Je ešte len desať hodín predpoludním a ja už mám v sebe tretie jarné pivo. To prvé som dopil zhruba pred hodinou. Dušan má v sebe asi dvakrát toľko alkoholu; akurát stojí pri bare a objednáva ďalšiu rundu. Dva corgone a dve borovičky. To bude dnes deň... pokračovanie článku
Keď som pred tridsiatimi troma rokmi zaspal na matkinu oslavu 20tich narodenín, môj ešte nenarodený strýco Tibor mi povedal: "Life is a shit, don't try to fuck him up!" Keď som v 89tom zmeškal desaťročné výročie ôsmej výročnej päťoričnice, súdruh Gotwald mi zobral pioniersku legitimačnú knižku. O rok na to sa mi narodil syn. A hádajte čo! (Zabudol som na jeho prvé narodeniny).
Milý môj blouk, sorry kámo, mal som ťa v diári, ale vo štvrtok napoludnie mi ho zožral susedových bullteriérsky čuvač. Forgive me if u can, everything I do, I do it for you. Všetko najlepšie ty môj ťuťuli-muťuli, miláčik najdrahší, životnými múdrosťami ošľahaný, nikdy v živote VIPnutý, snáď už skoro VYPnutý, nebíčkovo-modrý, vtipný, briskný, origoš, popeachi zábavný i poučný, po kolená v múdrosti namočený... Hepi bŕzdej, mnoga ľeta, ať ti to pálí...
Minulotýždňová správa o šiestich Londýnčanoch, ktorí pri testovaní akejsi novej zázračnej tabletky takmer prišli o svoje holé životy, ma nenechala suchým. Popravde, pri jej čítaní ma zalial studený pot. Vonku zúrila koncomarcová neskorá zima, takže na potenie môj 22-ročný organizmus veľa dôvodov nemal. Pazuchový antiperspirant však pomaly začal mleť z posledného... pokračovanie článku
Upozornenie: Tento článok obsahuje slová „ruky“, „dolámať“ a „parchanti“, preto môže ohroziť morálny vývoj majiteľov mobilných telefónov. pokračovanie článku
No ale teraz už akože vážne že fakt! pokračovanie článku
Teda poviem vám, už dávno som sa necítil tak európsky. Normálne sa mi do hlavy euroferomóny nahrnuli. Naše Slovensko, naša vlasť, naša rodná hruda. Normálne že v E-u-ró-pe!! Čo v Európe?! V CENTRE Európy! Už žiadne také že čierna diera na mape, nijaké Rusko, Azerbajdžan, Pobrežie Slonoviny, či Východný Timor. Normálne že ééé–úúú. Toto neni sranda, vážení. Toto sú vážne veci. Dejotvorné míľniky. Historické medzníky! Kiežby som mal papier a pero, aby som si včerajší dátum niekam zapísal... pokračovanie článku
Ležím vykotený na svojej postmodernej z dvoch matracov poskladanej posteli a užívam si najkrajšie chvíle mentálne abstinujúceho vysokoškoláka (rozumej: skúškové). Akoby sa ani nechumelilo. Vonku sa skutočne nechumelí, teda aspoň u nás pod Zoborom nie. Zato z blikajúceho televízneho prijímača sa ozýva znudený hlas moderátora spravodajskej televízie (zííív). Z bytu pod nami sa ozýva vreskot piateho muža vybíjajúceho si komplexy na svojej piatej žene („Ty píííp jedna skurpííp!“). Z mojej elektrickej gitarky sa snaží ozývať Jimi Hendrix (tararadá–kuaky-kuak). No a vtom sa to stane (nestraš!): Z ústredného panelákového intercomu sa ozve nervy drásajúce „bzzzzzz“. Kto to len v takúto nekresťanskú hodinu (01:39 p.m. SEČ) do pekla môže byť?! Neochotne vstávam z postele a bez zbytočných poznámok typu „Nehádž mi do stránky tie sprosté letáky ty zasran!“ stláčam tlačidlo aktivujúce elektronického vrátnika. pokračovanie článku
Zatiaľ čo Habera s Lučeničom, Viršíkom a Hubinskou hľadajú slovenskú Superstar, Bagala hľadá slovenskú Storystar. Kto sa stane novou hviezdou na literárnom nebi? Komu Mikloš uvalí 19-percentnú daň na jeho knižný debut?! Ako sa hovorí, skrachovaný prozaik sa aj slamky chytá... Help! Rozprúďte diskusiu a dodajte mi inšpiráciu! Názov už mám: Ako sa Svätozár Kefka na zubnej niti obesil. Lenže čo ďalej?! Zápletka, vedľajšie postavy, strhujúci dej, záverečná katechéza... mojej budúcej víťaznej poviedke chýba to podstatné. Diskutujte, polemizujte, hádajte sa do krvi! Pomôžte...
Keď som bol malý, okrem šlapacieho auta a dovolenky v Bulharsku som túžil už iba po jedinom: stať sa policajtom. Štýlová „kakačkovo zelená“ uniforma mi jednoducho učarila. Nadčasová oficierska bejzbalová čiapka si získala moje srdce. Červeno-biela policajná placačka ma uplatila. Kašlal som ja na kadejaké detinské sny typu kozmonaut, či smetiar. Nechať zo seba spraviť ohňostroj kdesi v stratosfére, alebo sa rozfláknuť na asfalte pri naskakovaní na nejaký smradľavý vehikel... Nie, nie, policajné remeslo, to je iný džob! pokračovanie článku
Poviem vám, nechcel by som sa volať Silvester. Stačí mi, že narodeniny mám tesne pred Vianocami. Keď si predstavím, že s mojím krstným menom by sa spájala ešte aj najväčšia zemeguľová ožran párty v roku... Sodoma Gomora! „Ako si oslavoval Pavla?“ „Ále, ožral som sa jak pes dingo!“ To by mi ešte chýbalo! No... ale ja som sa 31ho fakt opil jak dingo. Skúsme na to ísť pekne chronologicky. Samozrejme, v rámci možností... pokračovanie článku
„Hey človeče, ideme si trochu zajazdiť!“ skríkne na mňa Francois a hrdo ukáže na svoje nové fáro: čierny nissan za úbohých 150 libier.„Sorry kámo, nemám vodičák,“ odpoviem mu smutne a hodím nedôverčivý pohľad na toho jeho Kida s rozbitým zadným sklom.„I don’t give a fuck!“ vyhlási a priloží si k ústam svoje digitálky z cambridgeského blšáku. „Hi Kid, it’s Michael. Get ready for a ride!“ pokračovanie článku
Poznáte ten pocit, keď si po trojdňovom abstinenčnom autoterore konečne idete kúpiť cigarety, v ústach sa vám zbiehajú hotové poldecáky slín, v hlave zúri adrenalín a srdce búši ako pri pohľade na Lolo Ferrari? Nefajčiari povedia že „Nie, nepoznáme, a čo má byť?!“ Fajčiari „No jasné, šak to dokonči...!“ Ostatní iba sucho skonštatujú, že „s tou Lolou Ferrari si to trochu prehnal…“ pokračovanie článku
Počas štvormesačného pobytu v Írsku sa mi paradoxne naskytla možnosť navštíviť aj najľudnatejšiu krajinu sveta – Čínsku ľodovodemkratickú republiku. Cesta do Šanghaja viedla cez môjho pohostinného šikmookého kamoša z práce – najrýchlejšieho barmana v Dubline 4 a približne rovnako rýchleho metalového gitaristu... pokračovanie článku
Téma je nateraz vyčerpaná, baba je úspešne nezbalená. Ako nezbaliť babu? Didactica Magna Pro Femine i Domine dáva na túto otázku exaktné odpovede...
momentálne tu
322064606
pavolBODKAstrbaZAVINACdzimejlBODKAkom
| << < Február 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
