reklama

2 týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča III.)

Moje prvé guatemalské ráno sa začalo o 5:30. Štýlové britské futbalové hodinky s budíkom, napriek tomu, že včera mi ich jemní chlapci z Aurora International Airpoirt takmer rozdrbali na márne kúsky – fungovali bez problémov. Teraz bol budík s trojpalcovým displejom celý oblepený striebornou lepiacou páskou, ráno však spoľahlivo hulákal ako pejdžer doktora Greena z Pohotovosti. Ide sa do služby...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Roztrepal som si svoje už takmer štyri (4!) mesiace neoholenéháro, umyl si zuby, zapálil si cigu a o šiestej som už hádzal všetkytie nespočetné cestovateľské neužitočnosti z kamennej dlážky vedľa nočnéhostolíka späť do batohu. Moja izba vyzerala ako po neúspešnom severokórejskomjadrovom teste, Kim Čong–il by v tom bordeli zrejme našiel paralelu.

Ahoj Doňa Estella,

ja veľmi pekne ďakovaťza ubytovanie. Veľmi sa tu ja páčiť. Musieť chodiť ďalej. Chcieť poďakovať, vynebyť ráno v Cassa Doňa Estella. Ďakovať za všetko, dobrá káva, peknáizba, ja sa tu páčiť. Musieť stretnúť cestovatelia, musieť chodiť ďalej. Ešteraz veľmi pekne ďakovať, uvidieť vy v Antigua!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

S pozdravom

PAVOL

Môj anglicko-španielsky slovníkový kamoš a jehojazykovo nevybavený majiteľ sa na nič štylisticky bohatšie, žiaľ, nezmohli. Dovčerasom okrem Olá nevedel po guatemalskyani ceknúť, dnes ráno som už súkal hotové vety... no, vety. Ostaňme radšej ibapri tom „súkal“. To, čo som vysúkal bolo všeličo iné, len nie text. Ale hádamsme sa s doňou Estellou pochopili. Už som ju odvtedy nestretol, ale ako jupoznám, na tom liste sa musí tým svojím srdečným starenkovským rehotom kosiťešte aj dnes...

Jeden z mojich najdrbnutejších antiguajských nápadov boltento: Každý deň stráviť noc na inom mieste, zažiť novú posteľ, stretnúť novýchľudí, nafetovať sa novej atmosféry. To, že to bola fakt dosť veľká kravina somsi uvedomil až o štyri dni, keď som opustil mesto. Somár sa učí navlastných somarinách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O dve hodiny som už mal zložené veci v prekrásnomprostredí stredne veľkého penziónika. Všade to hýrilo pestrofarebnýmikvetináčmi, naokolo škriekali pestrofarebné papagáje, hore sa hýrila krásna pestrofarebnáterasa s výhľadom na Antigu (ako sa to píše?!). Za desať dolče, celkomluxus. Hoci teta Estella pýtala za noc len polovicu z toho, aj tak somneľutoval.

Z Antiguy som bol ináč dosť celkom paf. Opäť som sispomenul na uja Marquéza a jeho rodné fitkívne Macondo. Ten ľavičiarsvojích 100 rokov samoty stopercentne musel napísať tu. Predpokladám, že zmienkao anglických a nemeckých turistoch, ktorých boli všade plné ulice, sado jeho veľdiela nedostala asi len z čisto politických dôvodov...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moje prvé kroky smerovali do turistického informačnéhostrediska INGUAT, niečo ako naša Agentúra pre cestovný ruch SARIO. No namiestotoho, aby tam tí guatemaskí sedláci predávali päťstranové kriedové bulletinyo svojej krajine, dali vám radšej mapu mesta s množstvomvysvetliviek. Namiesto toho, aby za európske peniaze organizovali medzinárodnékonferencie na tému „Slovensko a kultúrna integrácia v EÚ“, tí debilisa radšej sústredili na osobné rady turistom, ktoré miesta by ste rozhodnenemali minúť. No a namiesto Ruskovho kamoša Bajaníka sedel v INGUATesmiešny indiánik skoro v mojom veku, ktorý mi venoval pol hodiny zo svojhočasu len preto, aby mi takmer plynulou angličtinou porozprával, ako sa dostanemna najbližšiu kávovú farmu Finca los Nietos. Sú to fakt diletanti, idiotia prďúsi, títo Guatemalčania...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Parque Central pri hlavnom námestí

Obrázok blogu


Moja luxusná izbietka za 10 dolče... Btw., ten rozmerný spacák do -18 °C mi bol na dost veľké prd

Obrázok blogu


"Ten dólars!" vykrikovala po mne tá malá sviňa napravo. Po vyhrážkach "el muerto!" a poukázaní na bandu týpkov s mačetami, ktorí stáli na okolo som tej krpatej potvore nakoniec nechal 20 quetzalov...

Obrázok blogu


Macondo alias koloniálna Antigua

Obrázok blogu


Arco de Santa Catalina alias Víťazný oblúk


Jedným z najbizarnejších miest v Antigue je jednoznačnetamojšia autobusová stanica. Predstavte si bratislavské Nivy, alebo nitrianskekomunistické staničné čudo, alebo (aby sme neurazili čitateľa zo vzdialenejšíchregiónov), napríklad také zvolenské autobusové nástupište. Tak. Máte? No...a teraz na svoje predstavy pekne úplne zabudnite, pretože „to“, čo tunazývajú „stanicou“ je vlastne len jedno veľké chrontavé parkovisko zasmradľavým zeleninovým trhoviskom. Pre domorodcov zrejme dosť špina, smrada nechuť, pre turistov z Európy „čarovné miesto so špecifickouatmosférou“. Veci ako „informačná tabuľa“, alebo „autobusová zastávka“, aleboaspoň čokoľvek, čo sa pod týmito slovami dá predstaviť... nič také tu nenájdete. Zaparkované autobusy,sprievodcovia vykrikujúci cieľové stanice, plné davy ľudí, olovnatý zápachmiešajúci sa s vôňou pečených kurčiat predávaných za necelý dolárv okolitých stánkoch – toho všetkého je tu plná stanica. Až sa človekčuduje, ako môže tento neformálny dopravný dispečing tak dokonale fungovať.Jeho možno jedinou nevýhodou je fakt, že ak necekáte po španielsky, máte problém.Všetky dopravné náležitosti (cena lístku, zoznam zastávok, čas príchodu) sa tutotiž komunikujú z očí do očí: nosings, just words, seňor.

Obrázok blogu


Autobusová stanica (?)

Pokiaľ ide o samotné autobusy, to už nie je na samostatnýodsek, alebo blog, ale rovno na román. Určite ste už v nejakom tombéčkovom hollywoodskom filme videli typický americký žltý school bus značky Ford. Dodnes mi nie je celkom jasné, prečo všetkytamojšie SADky (alebo lepšie GADky... lexikálno-sémantickým oblúkom sa pomalydostávame k podstate, na ktorej jezaložený celý guatemalský dopravný systém) hromadne nakúpili od gringov tietodetské hračkárske autobusíky. Verejné autobusy inej značky ako Ford Blue Bird tu jednoducho nefičia.Zato výtvarná fantázia všetkých verejných GADiek je neskutočná. 90 percent týchžltých minibusov má namiesto klasického náteru, kapoty hýriace neskutočnýmifarbami, od modrej, červenej, žltej až po nejakú krikľavú zelenú, ktoráv šere guatemalského podvečera pokojne poslúži ako náhradné dopranéosvetlenie... Chicken busy, ako im hovoria všetci turisti, sú pritom – ešte razopakujem – verejnými dopravnými prostriedkami, ktoré prevádzkuje štát.

Slovo „chicken bus“ je pre tento druh dopravy viac akovýstižné. Okrem početných indiánskych rodiniek, verejno-dopravný autobusovýsystém tu nezriedka využíva aj veľké množstvo tamojšej domácej hydiny. Nejdevšak o ich mrazených mŕtvych kolegov zabalených v celofáne, aleo skutočné živé kurence, ktoré si cestu krátia neartikulovanýmkotkodákaním a skákaním z pasažiera na pasažiera.

Obrázok blogu


Guatemalský šofér chicken busu alias El Knight Rider

Konečne som našiel ten správny bus, moja „španielčina“ dalamiestnym opät zabrať. Spolu so mnou sa v autobuse tiesnilo možno ďalšíchpaťdesiat domorodcov, z ktorých asi tak 48 (okrem šoféra a sprievodcu)na moju bledú tvár čumelo, ako keby som sa práve vrátil z úspešnej misiena Marse. Moja fotomašinka medzitým cvakala, čo sa dalo, pravda, ťažko sacvaká, keď sa na vás v trojdimenzionálnom priestore (fyzikálna kravina),tlačia ľudia z troch navzájom pretínajúcich sa rovín. Moja hlava sa počascesty zopár krát zoznámila aj s vnútornou kapotou Fordu Blue Bird, čo somv tej chvíli naozaj nepovažoval za najpríjemnejšiu „schôdzku naslepo“.

Nebudem to naťahovať, Finca los Nietos bola pre mňanedosiahnuteľnou destináciou. Po prvé som si návod v Lonely Planeteprečítal veľmi lajdácky, po druhé som stratil mapu, ktorú som dostalv INGUATe a po tretie z tejto situácie bez znalosti domácehojazyka len tak ľahko nevykľučkujete. Nakoniec som skončil v Ciudad Vieja,niekdajšieho... ehrm.... hlavného.... hrm... mesta Guatemaly.

To ako keby mi teraz povedali, že Cabaj Čápor, alebo HornéObdokovce boli kedysi jedným z najdôležitejších obchodných križovatiekv strednej Európe. Názov ciudad mi z angličtiny evokoval suicide (samovražda)a narodiť sa raz v takej diere, asi by som si to fakt radšejzavesil... Aby sme ale neboli nespravodliví, táto dedinka v ináčprekrásnom hornatom prostredí bola pred nejakými tými pár storočiami potopouzrovnaná so zemou. Keď uvážime, že tých potôp a aj zemetrasení bolo potomešte v histórii zopár, dôjdeme k predstave spomínaného Cabaja Čápora– ktorý však zemetrasenie ani potopu jakživ nezažil, takže teraz fakt neviem,prečo je to taká nenormálna diera... Ďalší vtip je v tom, že po tom, čov Ciudad Vieja neostal koloniálny kameň na koloniálnom kameni, presunulišpanielski dobyvatelia svoje centrum do Antiguy. O viac ako 200 rokov savšak zem zatriasla aj pod Antiguou, takže seizmológovia – fakt odborníci vofachu, presunuli hlavné mesto ešte ďalej na východ (dnešná Guatemala City).O ďalších pár rokov však postihlo zemetrasenie aj Guatemala City, čo sivyžiadalo obrovské stovky a tisíce mŕtvych, keďže v tom čase to užbola husto zaľudnená metropola.

Obrázok blogu


Cabaj Čápor? Ciudad Vieja?

Obrázok blogu


Zmrzlinááááá!!!

Po pár hodinách blúdenia prázdnymi uličkami som nakoniecnasadol na chicken bus a odviezol sa späť do Antiguy. Nasledujúci deň sommal na pláne navštíviť lieskovo-orieškovú farme vo Vallhale. Okrem lieskovýchorieškov som si pochutnal aj na geniálnej indiánskej plecnej masáži, vyskúšalsom vlasový šampón značky „Natri sa olejom z lieskových orechov, Don’twash & Go“ a ochutnal som fantastický čaj z jamajských kvetov, čochutil ako uvarený ríbezľový džús.

Obrázok blogu


Cesta do Vallhaly


Štyri dni v Antigue som bol celkom sám ako ten môjmalíček bez nechta (o tom, ako som prišiel o keratín na prste, niekedyinokedy a niekde inde). Štyri dni v koloniálnom skanzene boli takakurát, trebalo ísť konečne ďalej. Náádherné Lago de Atitlán, 2 milé Izraelčanky, spoločné plávaniev jazierku, výstup na kopček vo výške 3000 mnm., biely rum v miestnombare za pár šupiek. To všetko a ešte menej, až niekedy nabudúce, amigos...

Pavol Štrba

Pavol Štrba

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mgr.??? Grr!!!momentálne tu Zoznam autorových rubrík:  skrachovaný prozaikon the roadja & môj kanónDidactica Magnanočník Adriana Mólapolitologikatoto by som nečítal

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu