Z Guatemala Citysme sa hneď po prílete na Aurora International Airport presunuli do40-tisícového Unescom chráneného historického mestečka Antigua. Tu sme skysli 5dní. Navštívili sme lieskovo-orieškovú farmu vo Valhalle, kde sme sa čo-topriučili o pestovaní lieskovcov. Vystúpili sme na Volcán de Pacaya,aktívnu sopku, na ktorej sa nám nepodarilo upražiť si hemendex. Šunka jev Guatemale drahá jak ropa, vajíčka detto, navyše, nechceli sme vyzeraťako takí vyhladovaní východoeurópski nenažranci. Dostali sme sa aj doniekdajšieho hlavné mesta Guatemaly: Ciudad Vieja. Vlastne sme sa tamnedostali; zablúdili sme. Zodrali sme americké flip-flopy vandrovaním po úzkychuličkách Antiguy, čo nás ale príliš netrápilo, keďže za tie penové minisandálesme v ďalekej Améérike nevycálovali viac ako jeden a pol dolára.Nasadli sme na mikrobus a odviezli sa k Lagu de Atitlán. Spoločnes dvomi izraelskými babami a jednou francúzskou Poľkou sme sa pripiliv škótskom bare na brehu Laga; Cuba Libre (rum&cola), Mojito (mňam!) &plzenská dvanástka Gallo nám dajú pri vystúpe na Indiánsky nos (cca 3000 mnm)poriadne zabrať. Skôr než opustíme Svätého Petra nad jazerom (San Pedro laLaguna), vyberieme sa na jednodňový výlet do Chichicastenanga. A presne tudnes začneme...
Chichicastenango je dejiskom jedného z najznámejšíchlatinsko-amerických trhov. Každý štvrtok a nedeľu sa tu schádzajú tisíckymaličkých čiperných Indiánikov v snahe popredávať všetok ten ručnevyrobený bižutériový tovar dennej spotreby. Pestrofarebné masky, deravé misky, korálkyod Natálky, bejzbalové pálky, hipisácke handry (guatemalskí Mayovia ich nosiliešte skôr než Bob Dylan alebo Jimi Hendrix), ale aj ananásy, pečené ryby alebomrkva. Pôvodne bol trh v Chichi príležitosťou pre miestnych doplniťzelovocové zásoby, alebo sa jednoducho dvakrát za týždeň stretnúťs kolegami Indiánmi a poklábosiť o novom filme Mela Gibsona;dnes však na tomto trhu stretnete rovnaký počet šikmookých turistov z Ázie(rasista!), dlhonosých žgrlošov z Izraela (antisemita!), hlučné mladépáriky z Ameriky (republikán!), alebo vždy upravených po anglicky ani pošpanielsky necekajúcich Francúzov z Paríža (euroskeptik!).
Chichi je dnes už iba (ne)obyčajnou exotickou komerciou,farebným happeningom, hlučným hypermarketom pod holým nebom, kde sa dajú kúpiťtie najbizarnejšie latinskoamerické suveníry, s ktorými potom západniarimachrujú pred svojimi domasediacimi rodinkami, susedkami, frajerkamia psami. Ale aj tak je to čarovné miesto. Check that out:
Takto to vyzeralo pri vstupe do Chichi (Hľadá sa supermodelka ?!)
Tomu hovorím haute couture. Lýdia Eckahrt sa môže strčiť :)
Zľava: slečna červená fazuľa, pani čierna fazuľa a maličká biela fazuľka
Americká rodinka a babička z Chichi
Aj takto vyzerá guatemalská Miletička...
A tiež tam nepredávajú len fazuľu!
Pochopiteľne, že ani ja som neodolal a ponakupoval si zaušetrené doláre zopár absolútnych zbytočností, ktorými som neskôr neúspešneohuroval celú tú moju nitriansko-šaľskú rozkošatenú rodinku. Ešte aj teraz mámna krku zavesený náhrdelník za 10 quetzalov (cca 1 dolár), na stene mi visízlovestná indiánska maska s asertívne sa tváriacim Indiánom (35 q.), na rukemi zavadzia kožený náramok z bizóna (8 q.), no a z tej pečenejryby ma ešte teraz napína... (na nezaplatenie!)
Povedzme si teraz čosi krátko o tom, ako sa nedať pripodobných príležitostiach ošmaknúť tými mayskými ziskuchtivými kapitalistami.
Základom je tváriť sa ako Indián. Ak máte napozeraného celéhoWinetoua a máte pocit, že viete, ako by sa taký priemerný Indián moholtváriť, tak na svoju predstavu rýchlo zabudnite. Po prvé, Winetou vôbec nebolpriemerný Indián (priemerní Indiáni nevedia po nemecky) a navyše, už vôbecto nebol Mayo, ale obyčajný militantný Apač. Mayskí Indiánikovia sa tváriapodobne ako Japončíci; úsmev na perách, privreté oči a neustáleprikyvovanie hlavou, nech sa deje, čo sa deje. Musíte uznať, že pre bežnéhoSlováka je trochu obtiažne tváriť sa ako Japonec. Ale všetko sa dá naučiť.
Ďalším pravidlom pri styku s obchodníkom mayského pôvoduje vyzerať ako Pavel Bruchala, prípadne ako priemerná prihlúpla poľskáfotomodelka. Teda niečo v štýle „Aháááá, to som nevedel(a)“, „Jááááj, taktakto to je!“, „No to snáď nieee, vááážne?!“
Povedané ešte zjednodušenejšie, celá vaša taktika musísmerovať k jedinému cieľu: zjednať čo najnižšiu cenu. Tí prešpekulovancito majú tak dobre prešpekulované, že aj v prípade, že sa tvárite, že neviete čoznamená „trenta!“, pohotovo vám spod pultu vytiahnu kalkulačku a nadispleji tej casio čínskej mašiny vám lapidárne ukážu príslušnú cifru (v tomtoprípade číslo 30). Už sa nedá tváriť, že arabské číslice vám nič nehovoria.Nepomôže ani bruchalovský nechápavý fejs. Treba siahnuť po slovenčine.
Dobre čítate. Taktika „Čoo ti šlape?!“, prípadne „To nemyslíšvááážne!“ sa mi v Chichicastenangu perfektne osvedčila. Ak nesúhlasítes ponúknutou cenou, jednoducho použite materinský jazyk, ktorým lepšievyjadríte svoje emocionálne rozhorčenie, než napr. španielčinou, v ktorejsa dokážete vyjadriť len s pomocou turistického slovníka. Netreba zabúdaťani na šťavnaté slovenské vulgarizmy, ktoré môžu mať v takýchto prípadochnaozaj zázračnú moc.
Menší problém nastáva, keď tomu sympatickému Indiánikovividíte na očiach, že ten náhrdelník pôvodne za 45 quetzalov vám v pohodedá aj za 10. Volá sa to morálna dilema, premenené na centavos; konflikt medzi vaším záujmom nakúpiť za čo najmenšíquetzal a Indiánikovou potrebou uživiť svoju početnú rodinku. Niekedy sommal fakt blbý pocit, keď sa všetci tí západní cestovatelia pri odchodez Chichi chválili kto koľko zjednal; čo sme dnes my ušetrili, im môže zajtra chýbať na chleba.
Ale aj tak uznajte, 45 quetzalov za kus koženky by bolopredsalen trochu veľa...
Jedna z tých masiek bude o chvíľu moja (4. sprava v 2. rade zdola...)
Cestou do San Pedra som ešte stretol izraelský párikz Guatemala City (pamätáte?), čudovať sa budem ešte raz, konkrétnev dažďovom pralese pri Río Dulce, kde ich stretnem deň pred mojím odchodom do New Yorku. Akoby som každého v Guatemale stretával minimálne 2 krát.Zvláštne.
Opúšťam svoje dve kóšer kamošky, s ktorými som strávil 3prenádherné dni v San Pedro la Laguna a trochu smutný odchádzam nadruhý breh Laga de Atitlán, do niekdajšieho hippies centra – Panajachelu. Naďalší deň sa ide konečne do hôr,druhé najväčšie guatemalské mesto Quetzaltenango bude položené vo výške2 500 mnm (plus mínus Gerlach), spoznám sa s dvomi úžasnými veselými Nemkamia jedným Chorvátom, okúpeme sa v jednom z najvyššie položenýchkúpalísk (3000 mnm), oslávime guatemalský deň nezávislosti a zavŕšime jumegaparty v miestnom superlacnom hosteli, odkiaľ nás tučná guatemalskáindiánka bude chcieť všetkých vykopnúť na ulicu.
Hasta luego, amigos!
