Babka Irena nikdy nemala ľahký život. Muž jej odišiel do Ameriky, keď mala sedemnásť a nechal ju aj s dvoma hladnými krkmi úplne samú vo veľkom dome po starých rodičoch, ktorý mal deravú strechu, popraskanú omietku a upchatý komín. Spočiatku jej pravidelne písaval: že ju ľúbi, že sa už čoskoro vráti, ale že teraz ešte nie, lebo jej chce doniesť veľa peňazí - teda aspoň toľko, aby dokonca života nemusela prstom pohnúť. Po necelom roku sa však manžel celkom odmlčal. Presne druhého ferbuára 1923. Vtedy dostala od neho posledný list, v ktorom jej už síce nepísal, že ju ľúbi, tak ako zvykol, ale stále ešte sľuboval, že sa čokosoro vráti.