Mgr.??? Grr!!!momentálne tu Zoznam autorových rubrík: skrachovaný prozaik, on the road, ja & môj kanón, Didactica Magna, nočník Adriana Móla, politologika, toto by som nečítal
Minulotýždňová správa o šiestich Londýnčanoch, ktorí pri testovaní akejsi novej zázračnej tabletky takmer prišli o svoje holé životy, ma nenechala suchým. Popravde, pri jej čítaní ma zalial studený pot. Vonku zúrila koncomarcová neskorá zima, takže na potenie môj 22-ročný organizmus veľa dôvodov nemal. Pazuchový antiperspirant však pomaly začal mleť z posledného...
Upozornenie: Tento článok obsahuje slová „ruky“, „dolámať“ a „parchanti“, preto môže ohroziť morálny vývoj majiteľov mobilných telefónov.
Teda poviem vám, už dávno som sa necítil tak európsky. Normálne sa mi do hlavy euroferomóny nahrnuli. Naše Slovensko, naša vlasť, naša rodná hruda. Normálne že v E-u-ró-pe!! Čo v Európe?! V CENTRE Európy! Už žiadne také že čierna diera na mape, nijaké Rusko, Azerbajdžan, Pobrežie Slonoviny, či Východný Timor. Normálne že ééé–úúú. Toto neni sranda, vážení. Toto sú vážne veci. Dejotvorné míľniky. Historické medzníky! Kiežby som mal papier a pero, aby som si včerajší dátum niekam zapísal...
Ležím vykotený na svojej postmodernej z dvoch matracov poskladanej posteli a užívam si najkrajšie chvíle mentálne abstinujúceho vysokoškoláka (rozumej: skúškové). Akoby sa ani nechumelilo. Vonku sa skutočne nechumelí, teda aspoň u nás pod Zoborom nie. Zato z blikajúceho televízneho prijímača sa ozýva znudený hlas moderátora spravodajskej televízie (zííív). Z bytu pod nami sa ozýva vreskot piateho muža vybíjajúceho si komplexy na svojej piatej žene („Ty píííp jedna skurpííp!“). Z mojej elektrickej gitarky sa snaží ozývať Jimi Hendrix (tararadá–kuaky-kuak). No a vtom sa to stane (nestraš!): Z ústredného panelákového intercomu sa ozve nervy drásajúce „bzzzzzz“. Kto to len v takúto nekresťanskú hodinu (01:39 p.m. SEČ) do pekla môže byť?! Neochotne vstávam z postele a bez zbytočných poznámok typu „Nehádž mi do stránky tie sprosté letáky ty zasran!“ stláčam tlačidlo aktivujúce elektronického vrátnika.
Zatiaľ čo Habera s Lučeničom, Viršíkom a Hubinskou hľadajú slovenskú Superstar, Bagala hľadá slovenskú Storystar. Kto sa stane novou hviezdou na literárnom nebi? Komu Mikloš uvalí 19-percentnú daň na jeho knižný debut?! Ako sa hovorí, skrachovaný prozaik sa aj slamky chytá... Help! Rozprúďte diskusiu a dodajte mi inšpiráciu! Názov už mám: Ako sa Svätozár Kefka na zubnej niti obesil. Lenže čo ďalej?! Zápletka, vedľajšie postavy, strhujúci dej, záverečná katechéza... mojej budúcej víťaznej poviedke chýba to podstatné. Diskutujte, polemizujte, hádajte sa do krvi! Pomôžte...
Keď som bol malý, okrem šlapacieho auta a dovolenky v Bulharsku som túžil už iba po jedinom: stať sa policajtom. Štýlová „kakačkovo zelená“ uniforma mi jednoducho učarila. Nadčasová oficierska bejzbalová čiapka si získala moje srdce. Červeno-biela policajná placačka ma uplatila. Kašlal som ja na kadejaké detinské sny typu kozmonaut, či smetiar. Nechať zo seba spraviť ohňostroj kdesi v stratosfére, alebo sa rozfláknuť na asfalte pri naskakovaní na nejaký smradľavý vehikel... Nie, nie, policajné remeslo, to je iný džob!
Poviem vám, nechcel by som sa volať Silvester. Stačí mi, že narodeniny mám tesne pred Vianocami. Keď si predstavím, že s mojím krstným menom by sa spájala ešte aj najväčšia zemeguľová ožran párty v roku... Sodoma Gomora! „Ako si oslavoval Pavla?“ „Ále, ožral som sa jak pes dingo!“ To by mi ešte chýbalo! No... ale ja som sa 31ho fakt opil jak dingo. Skúsme na to ísť pekne chronologicky. Samozrejme, v rámci možností...
„Hey človeče, ideme si trochu zajazdiť!“ skríkne na mňa Francois a hrdo ukáže na svoje nové fáro: čierny nissan za úbohých 150 libier.„Sorry kámo, nemám vodičák,“ odpoviem mu smutne a hodím nedôverčivý pohľad na toho jeho Kida s rozbitým zadným sklom.„I don’t give a fuck!“ vyhlási a priloží si k ústam svoje digitálky z cambridgeského blšáku. „Hi Kid, it’s Michael. Get ready for a ride!“
Poznáte ten pocit, keď si po trojdňovom abstinenčnom autoterore konečne idete kúpiť cigarety, v ústach sa vám zbiehajú hotové poldecáky slín, v hlave zúri adrenalín a srdce búši ako pri pohľade na Lolo Ferrari? Nefajčiari povedia že „Nie, nepoznáme, a čo má byť?!“ Fajčiari „No jasné, šak to dokonči...!“ Ostatní iba sucho skonštatujú, že „s tou Lolou Ferrari si to trochu prehnal…“
Počas štvormesačného pobytu v Írsku sa mi paradoxne naskytla možnosť navštíviť aj najľudnatejšiu krajinu sveta – Čínsku ľodovodemkratickú republiku. Cesta do Šanghaja viedla cez môjho pohostinného šikmookého kamoša z práce – najrýchlejšieho barmana v Dubline 4 a približne rovnako rýchleho metalového gitaristu...
Téma je nateraz vyčerpaná, baba je úspešne nezbalená. Ako nezbaliť babu? Didactica Magna Pro Femine i Domine dáva na túto otázku exaktné odpovede...
Slovenské hypermarkety sú plné značkového tovaru s logami obchodných reťazcov od pracích práškov až po gumových medvedíkov. Akosi v kútiku duše cítime, že cene ako i grafickej úrovni ich obalov bude zodpovedať aj kvalita. Keď vám ale niekto sľubuje čokoládu plnú lieskovcov, na podvod nie ste pripravení. Neplatí to len u nás. Ako by povedal Robert Fico, v bujarom írskom kapitalizme si tiež nadnárodné korporácie robia so spotrebiteľom, čo chcú...
V druhom dieli nášho rýchlokurzu nadväzovania známostí sme sa bavili o výbere správneho objektu záujmu, o technikách začatia rozhovoru a o spôsoboch, ako debatu udržať pri živote. Dnes bude reč o fyzických prejavoch náklonnosti. Každý potenciálny balič si pod týmto pojmom predstaví niečo iné, ja mám však na mysli predovšetkým jeden konkrétny: pobozkať či nepobozkať? A ak tak kedy? A ak kedy, tak ako? A ak ako, tak dokedy? (...)
V minulej časti seriálu sme sa bavili o (ne)vhodných miestach balenia neznámych žien. Zároveň sme prišli k smutnému faktu, že takmer jediným priestorom, kde sa dá zoznámiť s cudzou babou sú reštauračné zariadenia. Povedzme si teraz o tom, ako na to, resp. „ako NE na to“...
Udalosti uplynulých mesiacov v súvislosti s mojimi fatálnymi neúspechmi u ženského pohlavia ma primäli k riskantnému, ale správnemu rozhodnutiu: povedal som si, že svoje neúspešné pokusy súvisiace s balením neznámych žien využijem v prospech iných. Rozhodol som sa zverejniť praktiky, ktorých by sa zdravo uvažujúci heterosexuál mužského pohlavia mal pri nadväzovaní kontaktov s opačným pohlavím vyhnúť – aby nedopadol ako ja.
V súvislosti s vyhláseniami našich vrcholových aj regionálnych politikov pred sobotňajšími voľbami do VÚC mi napadla jedna príhoda z gymnaziálnych čias. „Kosír, odpovedať,“ učiteľka nemčiny sa zákerne pozrie na môjho neprítomne sa tváriaceho spolužiaka. „Prepáčte, ale ja som sa dnes nepripravil.“ odpovedá inkriminovaný. „A to už prečo?!“ „Včera sme pílili strom.“ Trieda zaburáca a učiteľka sa po počiatočných rozpakoch začne tiež rehotať. Ja sa rehocem až teraz. Je nedeľa popoludní a podľa neoficiálnych výsledkov regionálnych volieb dosiahla účasť na nich zanedbateľných 18 percent.
Pred budovou nitrianskej Starej pekárne zastane trojica policajných áut. Z bielo-zelených škodoviek sa vyhrnú príslušníci KPZ NR a medzi vonku postávajúcimi podnapitými mladými ľuďmi nastane rozruch. Pätica uniformovaných policajtov za sprievodu kukláčov nahodených do čiernych overalov v štýle counterstrike vstupuje do zabávajúceho sa podniku...
Ak mám byť úprimný, nemám rád ak sa tunajší blogeri priživujú na témach, ako je táto. Väčšinou ide o zaručený návod ako si zvýšiť karmu a čítanosť, ako spojiť svoje „bezvýznamné ja“ so životom niekoho, kto niečo znamenal. O vysokoškolákovi, ktorého prednedávnom pripravili o život neznámi vrahovia však treba hovoriť z iných dôvodov.
„PIONIER, ty krava! PIONIER!“ zakričím smerom k svietiacej obrazovke nášho televízora a vstávam z kresla.„Pani Alžbeta! Priekopník na sedem písmen! Priekopník je...“ moderátor súťažno-zábavnej relácie sa snaží vyhecovať postaršiu pani k vyššej mozgovej aktivite.„PIONIER, ty krava! PIONIER! Povedz to!“ zakričím opäť a pristupujem bližšie k televízoru.„Priekopník, pani Alžbeta! Priekopník je...“ skúša to znovu moderátor.„Priekupčník,“ odpovie konečne súťažiaca a ja definitívne padám na kolená.Bože, ty SI ale SPROSTÁ!
