reklama

Občianska neposlušnosť Vs. policajná šikana

Pred budovou nitrianskej Starej pekárne zastane trojica policajných áut. Z bielo-zelených škodoviek sa vyhrnú príslušníci KPZ NR a medzi vonku postávajúcimi podnapitými mladými ľuďmi nastane rozruch. Pätica uniformovaných policajtov za sprievodu kukláčov nahodených do čiernych overalov v štýle counterstrike vstupuje do zabávajúceho sa podniku...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (47)

Zatiaľ čo muži zákona si podozrievavo prezerajú neplnoletú roztancovanú mládež, ja sedím s kamošmi za stolom neďaleko priľahlého baru. V ľavej ruke držím svoje tretie dnešné pivo, v pravej desiatu tohtonočnú spartu. Polotriezvy rozhovor sa nesie v žoviálnej atmosfére; preberajú sa typické krčmové témy, rozprávajú sa vtipy, politike sa snaží každý radšej vyhnúť. Niektorí účastníci diskusie ležia so sklonenou hlavou na stole, iní sedia rozvalení na lavičke, ja sa decentne opieram o moju vedľa sediacu najnovšiu známosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


„Aha, kukláč!“ zakričí zrazu ktosi smerom na zahaleného príslušníka Jednotiek osobitného nasadenia a všetci prítomní i duchom neprítomní obrátia zrak tým istým smerom. Z pološera nočného osvetlenia sa vzápätí vynorí zelená uniforma ďalšieho člena Nitrianskeho krajského policajného zboru. V našej sekcii podniku nastane búrlivá vrava, začína sa diskutovať o dôvodoch tejto nečakanej ale o to radostnejšej návštevy...

 „Toto je policajná prehliadka!“ zakričí do éteru counterstriker a na chvíľu sa zdá, že väčšina z prítomných celkom prerušila svoje zanietené debaty. Čiernoodetý policajt znenazdajky pristúpu k baru a cez kamašlovú tvárovú kuklu sa mi podarí zaostriť na jeho zazerajúce oči. Ak by vraždil pohľadom, na tomto svete som definitívne dodýchal. Nepodmienený reflex mojej pohybovej sústavy na seba nedá dlho čakať. Položím si pivo na stôl, zahasím cigaretu a s rukami za chrbtom si ľahnem na zem. Alkohol už definitívne začal účinkovať. Nad svojimi exhibicionistickými pohnútkami začínam postupne strácať kontrolu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Zelenoodetý oficier okamžite pristupuje ku mne a ruka zákona v podobe jeho čiernoodetého zahaleného kolegu ma opäť dvíha do vertikálnej polohy.

„Hej, ty! Neprovokuj, lebo ťa naložíme do auta!“ obráti sa na mňa ten uniformovaný a pýta si odomňa občiansky preukaz. Nemám.

„Nemám,“ vyslovím svoju myšlienku aj nahlas.

„Poď von!“ zahučí mi do tváre.

„Môžem vedieť, za akým účelom?“ zvedavo sa pýtam.

„Za účelom legitimizácie tvojej totožnosti,“ vysype zo seba Vreckový slovník cudzích slov pre policajtov.

„Smiem vedieť, za akým účelom chcete legitimizovať moju totožnosť?“ odpovedám otázkou.

„Ideš so mnou von.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„My sme si potykali?“

„Nebuď drzý.“

Skôr než stihnem povedať „Ty nebuď drzý!“, stojím na čerstvom jesennom vzduchu teploty päť stupňov celzia. V krátkorukávovom tričku a v dlhom ale tenkom svetri.

Prichádzam k zaparkovanej policajnej felícii, v ktorej znudene sedia nitrianski Starsky & Hutch; okamžite sa stávam terčom ich pozornosti.

„Teraz mi nadiktuješ meno, adresu, rodné číslo a číslo tvojho občianskeho preukazu,“ oznámi mi policajt, ktorý ma vyviedol von; mimochodom zrejme iba o pár rokov starší ako ja. Stále nalieham na vysvetlení dôvodu mojej legitimácie, čosi mi hovorí, že právo je na mojej strane. Nakoniec sa dozvedám aj toto: „Porušovanie verejného poriadku, výtržnosti, podozrenie na protizákonnú konzumáciu alkoholu.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nakoniec predsa len odhaľujem svoju identitu a ruka zákona zvierajúca v sebe guličkové pero si zapisuje všetky potrebné údaje.

„Spomínal si, že nemáš občiansky... aspoň číslo vieš?“ pýta sa príslušník, keď mu dodiktujem meno, adresu a rodné číslo.

„Viem, ale nepoviem.“ odpovedám asertívne.

„Ty počúvaj, nebuď drzý,“ opakuje sa oficier.

„Všetky potrebné údaje na zistenie mojej identity som vám už poskytol.“ opäť začínam cítiť, že právo je na mojej strane, opäť zabúdam na slepú grécku bohyňu Justíciu.
„Počúvaj, ja sa tu s tebou nebudem hrať! Buď mi nadiktuješ číslo tvojho občianskeho alebo...“

„Dobre, dobre, pán policajt. Načo sa rozčuľovať? Píšte si: SF 58...“ začnem zo seba sypať údaje.

„Čo sa s ním sereš?! Nalož ho!“ vykríkne spoza pootvoreného okna policajného auta Starsky a vystupuje z vozidla.

„Moment, moment, akurát som mu začal diktovať to číslo!“ protestujem, na akékoľvek slová je už ale neskoro. Z auta vystupuje konečne aj Hutch a traja policajti ma následne sťaby mafiánskeho bossa jamajského drogového kartelu hádžu na zadné sedadlo ich vozidla. Starsky počká na svojich zvyšným kolegov, kým nastúpia do auta, naštartuje motor a za hluku škrípajúcich pneumatík opúšťame miesto mojej piatkovej zábavy. Sú frajeri. Dostali ma. Veľká ryba, ako sa hovorí. Šéf sa poteší, budú prémie...


Počas cesty na policajný útvar som zo strany všetkých troch príslušníkov terčom vulgárnych nadávok. Padajú slová ako chrapúň, hajzel, ale aj vety ako „My ti ukážeme!“, „S nami sa hrať nebudeš!“ a pod. Najagresívnejší je Starsky – šofér felície. V návale zúrivosti sa uchyľujem k rovnako primitívnemu slovníku, strážcov našej deravej legislatívy označujem za špinavých eštebákov a ich správanie k mojej osobe si vykladám ako policajné šikanovanie. Pri slove ŠTB všetci prítomní viditeľne spozornejú a začnú mi nadávať ešte viac.

Po štyroch hodinách nezmyselného čakania na nepohodlnej stoličke som konečne predvedený do akejsi kancelárie – spísať protokol o účele predvedenia podozrivej osoby. Moja žiadosť o pohár vody, ktorá sa dovtedy stretla len s odozvou „Nič nedostaneš, nemal si toľko chlastať, ty hajzel!“, je zo strany vcelku milej policajnej pracovníčky konečne vyslyšaná.

Zápisnica je spísaná, pohár vody dopitý a ja odchádzam naspäť do Pekárne. Vonku zúri začínajúca zima, ja mám na sebe len spomínané krátko rukávové tričko a indoorový jesenný sveter. Vetrovka ostala v podniku. Po hodine rýchlej chôdze z jedného konca mesta na druhý som konečne na mieste. Obliekam si vetrovku a idem sa domov vyspať. Je pol piatej nadránom.

O mesiac neskôr sedím v podobnej kancelárii, ibaže na opačnom konci mesta. V ruke držím „PREDVOLANIE na prejednanie priestupku“, kde sa okrem iného dočítam, že som „obvinený v priestupkovej veci proti verejnému poriadku podľa § 47/1.a zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov“. Predo mnou sedí sympatický tučný ujo, s ktorým sa už dobrých dvadsať minút rozprávame o Ivanovi Bátorym, ktorého fotku má zavesenú na stene, o bežkovom lyžovaní, o športe ako takom a živote v celej jeho šírke a podstate...

„Tak Paľko, nech to máme za sebou. Tu mi to podpíš.“ ukáže mi akýsi papier, na ktorom je prehlásenie o mojom priznaní k previneniu sa voči verejnému poriadku. Okrem iného je na ňom napísané aj to, že som príslušníkovi polície odmietol poskytnúť svoje identifikačné údaje (vrátane mena a adresy) a že som „v nočnom podniku Stará Pekáreň svojím správaním porušoval verejný poriadok a spôsoboval výtržnosti.“ Nič z toho nebola pravda. Policajná lož? Trestný čin, povedal by som.

„Prepáčte, ale pod toto sa podpísať nemôžem,“ odpovedám svojmu sudcovi a priateľská atmosféra v súdnej miestnosti na chvíľu opadne. Vydávam nové prehlásenie a svojmu arbitrovi sa okrem iného zmieňujem aj o mojej odobratej vetrovke, o dvojstupňových zimných mrazoch a tiež o tom, že všetky údaje potrebné na moju identifikáciu som inkriminovaným policajným príslušníkom poskytol. V prípade čísla môjho občianskeho preukazu som sa síce spočiatku zdráhal, ale nakoniec som prejavil vôľu povedať aj to.“

Tvrdenie proti tvrdeniu, ako sa dozvedám. Pôvodne som mal vyfasovať výstražnú pokutu v podobe niekoľkých tisícok, nakoniec odchádzam „naprázdno“. S pokarhaním a prísľubom, že môj sudca už všetko ostatné nejako zariadi. So schizofrenickým pocitom nedôvery voči polícii ale dôvery voči konečnej spravodlivosti odchádzam domov. Nakoniec sa ešte pýtam, kam môžem adresovať svoju sťažnosť voči neadekvátnemu prístupu polície voči mojej osobe, keď sa však dozvedám, že na ministerstvo vnútra, zaželám iba dobrý deň a idem sa domov najesť.

Palko je vraj orgán, ale ako ho poznám, má predsa len iné starosti...

Pavol Štrba

Pavol Štrba

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mgr.??? Grr!!!momentálne tu Zoznam autorových rubrík:  skrachovaný prozaikon the roadja & môj kanónDidactica Magnanočník Adriana Mólapolitologikatoto by som nečítal

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu