reklama

Krčma

Je ešte len desať hodín predpoludním a ja už mám v sebe tretie jarné pivo. To prvé som dopil zhruba pred hodinou. Dušan má v sebe asi dvakrát toľko alkoholu; akurát stojí pri bare a objednáva ďalšiu rundu. Dva corgone a dve borovičky. To bude dnes deň...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Sedím vo výklade krymskej krčmy, prižmurujem oči a snažím sa zaostriť na môj prázdny pivový pohár, ktorý tunajšia mladá jebavá barmanka ešte nestihla odniesť. Pozorujem penu na dne krígľa, snažím sa prísť na niečo zaujímavé, ale príliš sa mi nedarí. Čo by som aj mohol chcieť od obyčajnej pivnej peny na dne pivného pohára. Je pravda, že zo začiatku mi vzdialene pripomínala roztrhané oblaky na modrej oblohe; keď som však ten svoj pohár obrátil hore dnom, pena sa na ňom síce chvíľu udržala, ale potom už začala stekať dole, až nakoniec celkom spadla. No a vtedy mi už celkom prestala pripomínať tie nebeské oblaky. Na snehobielom obruse zanechala pena malú žltkastú mláčku, ktorá sa dá vraj len ťažko vyprať a navyše dosť smrdí. O chvíľu príde jebavá barmanka a povie mi, aby som nabudúce nevylieval pivovú penu na ich čistý obrus, ja jej nebudem schopný vysvetliť zmysel môjho metaforicko-filozofického pokusu, takže sa zmohne len na jeden nevraživý pohľad a dva nezrozumiteľné vulgarizmy. Keď odíde, obzriem sa po jej fakt dobrom zadku, potom sa pozriem na Dušana a spolu skonštatujeme, že je to síce hnusná sliepka, ale riť má dobrú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Okrem mňa, Dušana a jebavej barmanky už v krčme nie je vôbec nikto. Kto by tu aj niečo o takomto čase robil. Je utorok, ešte stále pred obedom, všetci slušní obyvatelia Bratislavy sa buď učia, študujú, alebo pracujú. Nezamestnaných tu niet, pravda, ak nerátam Dušana - socialistické Československo mu udelilo štatút spisovateľa na voľnej nohe, čo de facto znamená, že je bez práce. Ale súdruhov z bratislavského Krajského národného výboru bez jedinej vydanej knihy v živote nepresvedčím, že chcem byť tiež spisovateľom na voľnej nohe. Treba vydať knihu, Dušan už jednu vydal. Vyseriem sa na školu a tiež budem mať jednu nohu voľnú. Ak Boh dá... Počujete súdruhovia?! BOH, BOH, BOH! Myslel som na to slovo trikrát po sebe! Po prečítaní Orwelovej osemdesiatštvorky začínam mať vážne paranodiné stavy. Nie, nie, tak ďaleko ešte nie sme. Štátna bezpečnosť sa na Big Brothera, vďaka BOHU, stále nehrabe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Tak, mladý, na čo si prišiel?“ spýta sa ma pripitým brblavým hlasom Dušan, sadne si oproti mne a položí na stôl našu dnešnú x-tú rundu - dva corgone dvanástky a dve štyridsaťpercentné borovičky.

„Myslím, že s tými egocentrickými sklonmi si mal asi pravdu,“ odpoviem mu rovnako brblavo a zaostrím na žltý fľak na snehobielom obruse - pozostatok mojich predošlých filozofických úvah o podobnosti pivnej peny s bielymi oblakmi na modrej oblohe.

„Chlapče, neber to v zlom, ale podľa mňa z toho tvojho pitvania sa vo vlastnej psychike nič zaujímavého nedostaneš. Chápeš, vymysli si postavnú hlavu...

„...myslíte hlavnú postavu?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Hej, hlavnú postavu. Skrátka, niekoho iného, niekoho, kto nie je si ty. Chápeš... Nájdi si nejakého debila vo svojom okolí, napríklad sudeda... alebo suseda, alebo nejakého idiota, ktorý ťa serie... (krátka päť sekundová pauza vyplnená spisovateľovým sŕknutím z piva)... a máš vybavené. Najlepšie sa píše o debiloch, a ešte viac lepšie je dobré, keď to je nejaký úplný kretén, ktorý ťa serie.

„Napríklad nejaký sused.“

„No vidíš, napríklad nejaký sused, ktorý je úplný kretén.“

„A tie moje poviedky?“

„Čo myslíš?“

„No, tie moje poviedky. Čítali ste tie moje poviedky?“

„Jáj, tie tvoje poviedky. Pravduhopovediac, chlapče... no. Nebolo to fakt zlé, fakt nebolo to zlé. Máš talent.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„To myslíte vážne?“

„Hej, máš talent. A píš. Musíš písať, musíš to zo seba dostať. Lebo poviem ti tak jak je. Keď nepíšeš, môžeš mať hocijaký talent... ale keď nepíšeš, v živote nič dobré nenapíšeš. Vieš, čo myslím!“

„Hej, hej, máte úplnú pravdu. Musím skrátka písať.“

„Presne tak, musíš písať, lebo kto nič nepíše, nič nepokazí. Vieš?“

„Nabudúce by si to pivo nemusel vylievať na stôl,“ zazrie po mne práve prichodivšia jebavá čašníčka a zoberie prázdny pohár stojaci hneď vedľa toho plného.

„Sliepka,“ skonštatujem, a obzriem sa po jej odchádzajúcom vrtiacom zadku. „Ale riť má dobrú!“

„Hej, tak ako hovoríš. Sliepka s dobrou riťou,“ skonštatuje Dušan Mitana, sprisahanecky na mňa zaškúli a hodí do seba ďalšiu borovičku.

(c) 2005

Pavol Štrba

Pavol Štrba

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mgr.??? Grr!!!momentálne tu Zoznam autorových rubrík:  skrachovaný prozaikon the roadja & môj kanónDidactica Magnanočník Adriana Mólapolitologikatoto by som nečítal

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu