Dnes už viem, že nelegálne windowsy nie sú o nič menej nestabilné ako tie legálne, že špeciálny prokurátor pre boj s organizovaným zločinom na mňa aj tak bude dlabať a že cez internet ma žiadna síajej, efbíaj ani esís nevypátra. Bezsenné noci zapríčinené výčitkami svedomia z toho, že najbohatší muž planéty kvôli mne príde o necelých sto dolárov by som pokojne oželel. A na tú pestrofarebnú striebristú nálepku s logom Microsoftu pod mojou klávesnicou tiež žiadnu babu nezbalím. Summa summarum: dve tisícky v lufte, radšej som mohol ísť na pivo...
To, že som si kúpil legálny softvér nie je na celej veci to najhoršie. Na ďalšiu osudovú chybu ma upozornil až môj počítačovo gramotnejší priateľ: „Ty si si nainštaloval Windows XP Home? HOUM?! HOUM?! To nemyslíš vážne!!!“ Na moju nesmelú otázku, čo myslí tým HOUM? HOUM? mi vysvetlil, že ide o lacnejšou verziu systému a ak nechcem mať v budúcnosti problémy, nech si od neho rýchlo napálim inštalačné cédečko Windows XP Professional. Jeho ponuku som zdvorilo odmietol: s odôvodnením, že keď už som vyhodil svoje ťažko zarobené peniaze za legálny softvér, nebudem ho mazať, aj keby mi mal kvôli nemu explodovať hoci aj celý hardisk. Kamoš si iba poťukal po čele. Ja si po ňom ťukám teraz...
Aby som ale nezostal iba vo všeobecnej rovine, prejdem ku konkrétnostiam. Na začiatku bolo všetko allright-allbright. Po pár týždňoch ale prišli prvé problémy. Môj novučičký chrumkavý windows sa začal správať akosi čudne. Ak by som sa mal vyjadriť metaforicky, poviem, že kým ešte včera sa na mňa spoza môjho patnásťpalcového LCD displeja sympaticky usmieval, dnes len ironicky cerí zuby. Z operačného systému sa každým dňom mení na operačný vírus.
Začalo sa to miznutím ikon z plochy. Kde nič-tu nič, moje obľúbené shortcuty strategicky porozmiestňované po celej obrazovke sa najskôr začali podozrivo zgrupovať iba v jej ľavej časti, neskôr niektoré z nich celkom zmizli. Keď som o tom rozprával inému kamošovi, ktorý mimochodom pracuje pre najväčšieho európskeho výrobcu počítačov ako poradca zákazníkov pri problémoch so softvérom, navrhol mi jedinú možnosť: zbaviť sa mojej legálnej lacnej verzie windowsu a zaobstarať si jeho (ešte lacnejšiu) ilegálnu kópiu. Teda iba v prípade, ak nemienim obetovať ďalšie doláre na nákup nového operačného systému. Opäť som odmietol (s rovnakým odôvodnením). A opäť prišlo na ťukanie po čele.
Teraz, keď píšem tento článok, stále mám nainštalovaný svoj legálny Microsoft Windows XP Home. Ikonky síce stále poctivo miznú, o problémoch s bezočivým sťahovaním najrôznejších legálnych updatov zo strany OS Windows, zakaždým, keď sa pripojím na internet ani nehovoriac (tiež sa vás nikdy na nič nepýta?!). No už je zrejme neskoro, aby som s tým čokoľvek robil; skrátka som si zvykol. Kým som sa vo svojich morálno-didakticko-technologických úvahách dostal až sem, uvedomil som si jedno: nemienim okrádať najbohatšieho multimiliardára sveta o pár desiatok dolárov len preto, že je najbohatším multimiliardárom, rovnako ako nemienim kradnúť strúhanku z hypermarketu s odôvodnením, že jej aj tak majú na sklade tisíc ton.
Ale nabudúce... nabudúce si veľmi dobre rozmyslím, na akú sprostosť vyhodím svoje ťažko zarobené dve tisícky.