Za posledné tri roky som štvrtkové noci od trištvrte na desaťdo neskorej noci trávil zväčša na jedinom mieste: v obývačke predtelevízorom. Prilepený na stoličke 15 centi od obrazovky, nehybný ako vianočnýkapor na štedrovečernom stole, zvuk stiahnutý na minimum; to aby somintelektuálnymi problémami tohto sveta zbytočne nefrustroval zvyšok rodiny.Ľavá ruka nežne objímajúca dvojitú nescubez cukru, pravá intelektuálne podopierajúca zvraštenú bradu... Poviem vám, občasto teda bola riadna nuda: napr. vtedy, keď som sa v záujme zachovaniaverejnoprávnej objektivity musel zamýšľať nad euro-socialistickými žvástamiPetra Weissa či Michala Havrana ml. Ale ani vtedy som nevypínal zvuk. Veď ajľavičiar má právo na názor :)
Neskôr, keď Štefana začali fascinovať oveľa kardinálnejšieotázky ako tie, kto vyhrá voľby, objavil som v sebe nadšeného fyzika. Moja učiteľka Bartíková by teraz určiteneveriacky krútila tou jej chlapčenskou šticou, ale prírodovedné diskusie podvedením Števa Hríba ma fascinovali hádam ešte viac, ako trefné uštipačnékomentáre Petra Schutza. Ako vznikol vesmír, existuje Boh, čo je to pravda...Viackrát sa mi stávalo, že som Števa v duchu okrikoval, nech sa opýta to a to,nech preruší tie nekonečné pseudovedecké žvásty a prinúti kockaté hlavy,nech sa vrátia späť na Zem... A verte-neverte, skoro vždy ma na slovoposlúchol. Možno to bolo tým, že tej fyzike rozumel rovnako zle ako ja. Alebolen robil pred verejnoprávnymi kamerami zo seba somára, aby aj debili ako japochopili, o čom je reč.
Nech je ako chce, nakoniec som na množstvo nezodpovedanýchotázok vďaka nemu, ale aj vďaka geniálnym hosťom ako Martin Mojžiš, postupnedostával odpovede. Tak tomu bolo za posledné roky skoro každý štvrtok. Až dotoho posledného.
V momente, keď sa mi pár centimetrov od fejsu zjavilazjazvená tvár bývalého investigatívneho žurnalistu STV a TV NOVA,spozornel som. Ako tento človek súvisí s témou „Čo je živé a čoneživé?“ Chystajú sa ho nebodaj Kaliňákovci za tú Malinovú zabiť? Alebo vstalz mŕtvych? Alebo čo?! Dozvedel som sa už o chvíľu...
Števo to nakoniec zahral výborne. Vynadal plešatému ujovi, žepodlieha politikom. Citoval prefarbeného Urbániho. Parafrázoval slová bývalýchpracovníkov STV. Opýtal sa, kam sa to tá naša verejnoprávna telka zase dostala.Zarasteného uja pozval do najbližšej Lampy. Zaželal mi „dovidenia ALEBO dobrúnoc“. Ukončil jedinú relácius otvoreným koncom. A teraz sa nestačím čudovať, ako celéSlovensko debatuje o tom, že porušil zákon...
Tak ale ešte raz a naposledy. Čo predchádzalo Števovmuzdvihnutému ukazováku v priamom prenose? Toto:
Rada STV nevie zvoliť šéfa STV.
Parlament schváli zákon o tom, že na zvolenie šéfa STVstačí 8 hlasov (dovtedy 10).
V Čechách vyjde správa, že zvoleného Hrehu odporučilFicovi kámoš Paroubek.
Podpredseda vládnej strany (Urbáni) vyhlási, že žiadajú miestav spravodajstve STV.
Hreha odvoláva šéfa spravodajstva STV.
Podpredseda inej vládnej strany (Kaliňák) sa sťažuje na Kordu.
Hreha odvoláva Kordu.
Hríb sa opýta, či je s STV všetko v poriadku.
Hreha odvoláva Hríba.
Koľko dôkazov ešte potrebujeme, aby nám bolo jasné, že ten plešatý ujoje len obyčajná legová figúrka v rukách troch rozmaznaných deciek, čo námtu teraz zhodou (ne)šťastných okolností vládnu?!
update: článok vznikol skôr ako táto analýza SPW