reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Pavol Štrba

Pavol Štrba

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mgr.??? Grr!!!momentálne tu Zoznam autorových rubrík:  skrachovaný prozaikon the roadja & môj kanónDidactica Magnanočník Adriana Mólapolitologikatoto by som nečítal

reklama

on the road

2 týždne v Guatemale IX.: the very last part of the very long story

Pavol Štrba

2 týždne v Guatemale IX.: the very last part of the very long story

Mrzí ma, že vám to musím povedať takto na rovinu, priatelia, ale: dnes sa tú nekonečnú guatemalskú story pokúsime definitívne ukončiť. Tak či tak som ani vo sne nepredpokladal, že sa to bude ťahať tak dlho. Ale komu niet grafomanskej pomoci, tomu je aj 40 strán málo. Posledný batoháčsky diel sa bude niesť v znamení trpkých myšlienok na návrat do škaredej ameriky, chuťových reminiscencií na mamičkinu fazuľovú polievku rozvoniavajúcu v rodnej Nitre a spomienok na rozmarné léto na Long Islande, na konci ktorého sa autorovi tohto článku podarilo prehajdákať aj posledný zarobený deravý dolár. Ešteže zážitkov a fotiek na dvojgigovej compact flash karte a štvorgigovom dévédéčku máme za plný batoh. Ale pred tým, než so slzami v očiach víťazoslávne zakričíme „Hasta pronto, Guatemala“, vyberieme sa ešte do kúpeľov vo Fientas Georginas, smradľavého Guatemala City a maláriou nakazeného tropického Río Dulce.

  • 4. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 247x
  • 5
2 týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča VIII.)

Pavol Štrba

2 týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča VIII.)

Oukej, oukej, ja viem, už to začína byť poriadna rozťahaná latinsko-americká telenovela. Stavím sa, že vás to už nebaví čítať. Ani mňa. Tridsať strán je tridsať strán (áno, už je toho toľko...). Ale uznajte, že teraz to už len tak ledabolo nemôžem ukončiť. A zima na Slovensku začala byť konečne grejt a kúúl a mne sa dnes vôbec nechce trepať do školy. Nejak to už vydržíte... „Dedko Pauo, a ako bouo v tej Guatemaue?“, spýta sa ma o 40 rokov môj treťorodený vnúčik. Neotravuj starkého, Hurban, a prečítaj si blog!“

  • 26. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 723x
  • 7
2 týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča VII.)

Pavol Štrba

2 týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča VII.)

Ak ste trochu mimo a odplašila vás tá rímska cifra 7 v názve tohto článku, prečítajte si predchádzajúci diel , prípadne ak vám práve šéf práve nečumí na monitor a do konca šichty vám zostáva ešte minimálne hodina, kliknite tam , kde sa to celé začalo. My ostatní pokračujeme bez ďalších zbytočných písmen ďalej...

  • 23. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 463x
  • 5
2 týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča VI.)

Pavol Štrba

2 týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča VI.)

Od posledného publikovaného dielu nášho seriálu o osamelom guatemalskom batoháčovi pretieklo Lagom de Atitlán už veľa vody. Odhliadnuc od toho, že v tomto čarokrásnom jazierku vlastne žiadna voda netečie, maximálne tak žblnkoce. Preto tým z vás, ktorí môj road blog nesledujú pravidelne, prípadne už aj zabudli o čom som točil minule, dávam do pozornosti najskôr malé zhrnutie predchádzajúcich častí...

  • 21. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 412x
  • 8
2 týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča V.)

Pavol Štrba

2 týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča V.)

Môj mikrobus do Panajachelu meškal takmer hodinu. Za ten čas som stihol vyfajčiť štyri guatemalské malbáče, vypiť tri sedemkorunové energetické nápoje a zoznámiť sa s dvomi Izraelčankami, ktoré čakali na ten istý bus. Z matematiky som bol vždy tupý jak náš nôž na chleba, tieto cifry som si ale dodnes zapamätal. Numerologický fatalizmus, ako by povedala Vilma J. (toho času už cca plus mínus 100 rokov na dôchodku).

  • 2. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 745x
  • 8
reklama
Dva týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča IV.)

Pavol Štrba

Dva týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča IV.)

Ešte predtým, než som konečne opustil to čarokrásne mestečko so starožitným názvom Antigua, rozhodol som sa zdolať niektorú z tamojších sopiek. Volcán Agua, ktorý mi celý čas trčal pod nosom, bol údajne trochu tvrdý lieskovec (3760 mnm). Navyše nepatril k aktívnym sopkám, takže ak som si chcel tam hore uvariť tradičné platto típico (volské oká, rozmixované frijoles a pečené platanos), musel som si kúpiť plynový varič. To neznelo veľmi romanticky. Zato na takej Pacayai, tam by sa dali pražiť vajcia jedna radosť...

  • 29. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 306x
  • 7
2 týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča III.)

Pavol Štrba

2 týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča III.)

Moje prvé guatemalské ráno sa začalo o 5:30. Štýlové britské futbalové hodinky s budíkom, napriek tomu, že včera mi ich jemní chlapci z Aurora International Airpoirt takmer rozdrbali na márne kúsky – fungovali bez problémov. Teraz bol budík s trojpalcovým displejom celý oblepený striebornou lepiacou páskou, ráno však spoľahlivo hulákal ako pejdžer doktora Greena z Pohotovosti. Ide sa do služby...

  • 25. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 633x
  • 15
2 týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča II.)

Pavol Štrba

2 týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča II.)

Po dvojhodinovej ceste autobusom naprieč celým Long Islandom a po viachodinovom blúdení newyorským dopravným systémom, som sa konečne ocitol na letisku La Guardia. V centrálnom nervovom systéme a v žľazách s vnútorných vylučovaním sa mi práve namiešaval koktejl najrôznejších pocitov. Vo chvíli, keď som konečne ukladal svoj hlúposťami naložený 18-kilový batoh na zastaralú elektronickú váhu patriacu spoločnosti American Airlines, prvýkrát som si naplno uvedomil, že nasledujúce 2 týždne budem odkázaný už iba sám na seba. Moja guatemalská road story sa práve začínala...

  • 9. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 805x
  • 13
Dva týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča I.)

Pavol Štrba

Dva týždne v Guatemale (Spomienky osamelého batoháča I.)

Keď kedysi dávno Krištof Kolumbus plánoval svoju cestu do Indie, nemal ani tušenia, že namiesto nej skončí kdesi v Améérike. Netuší to dodnes, keďže svoje scestované kopytá stihol otrčiť ešte predtým, než mu niekto stihol povedať, že v žiadnej Indii vlastne nikdy v živote nebol... Keď mi americká vláda stelesnená v istej rachitickej pracovníčke bratislavskej ambasády dávala štempel do pasu, ktorý ma oprávňoval stráviť v USA rozmarné léto, ani ja som netušil, že nakoniec skončím kdesi na verande farebného hlineného domčeka s partičkou dvoch nádherných Indiánok, spoločne s ich stále sa rehotajúcou zvráskavenou mayskou mamičkou...

  • 6. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 534x
  • 5
Dva týždne v Šanghaji

Pavol Štrba

Dva týždne v Šanghaji

Počas štvormesačného pobytu v Írsku sa mi paradoxne naskytla možnosť navštíviť aj najľudnatejšiu krajinu sveta – Čínsku ľodovodemkratickú republiku. Cesta do Šanghaja viedla cez môjho pohostinného šikmookého kamoša z práce – najrýchlejšieho barmana v Dubline 4 a približne rovnako rýchleho metalového gitaristu...

  • 9. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 834x
  • 8
reklama
CV-čko sa na nič nepýta... (alebo prečo má lož dlhé nohy)

Pavol Štrba

CV-čko sa na nič nepýta... (alebo prečo má lož dlhé nohy)

Keď som prvého júna tohto roku nasadal do nízko nákladového tyrkysového airbusu írskej leteckej spoločnosti, myslel som na všeličo. Zo všetkého najviac asi na to, akýže job by sa mi v tom ďalekom Dubline mohlo podariť nájsť. Pozerajúc na svoj čerstvo vytlačený životopis, okrem dokladača tovaru, roznášača novín a stavbárskeho roboša zo mňa iné ako poštár asi nebude. Robiť tak barmana v nejakom storočnom írskom pube, to by sa mi páčilo! Moje predchádzajúce odpracované hodiny za barovým pultom nikdy neprekročili číslo 8, namietal som v duchu. Ibaže, CV-čko sa na nič nepýta. Na počet odpracovaných hodín teda vôbec nie.

  • 6. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 968x
  • 8
Smoking ban a Zajacove udiarne

Pavol Štrba

Smoking ban a Zajacove udiarne

Nedeľné popoludnia v miestnom dublinskom pube sú plné detského džavotu, ženského piskotu a chlapského oduševneného vykrikovania. Rodinka sediaca pod širokouhlou obrazovkou na ktorej beží prenos z futbalového zápasu je dosť hlučná. Tatko do seba práve leje tretiu pintu Guinessu, mamička pokojne popíja svoj prvý-a-posledný džintonik, deťúrence sŕkajú zo slamiek červenú bublinkovú limonádu. Časy sa menia, na smoking ban si už Íri pomaly ale isto zvykajú...

  • 31. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 695x
  • 4
Lietadlom do Dublinu, drôtom do oka

Pavol Štrba

Lietadlom do Dublinu, drôtom do oka

O príbehoch Slovákov odchádzajúcich za lepším zajtrajškom na Západ by sa už dnes dala napísať hrubokánska kniha. X-dielna tisícstranová sága, ktorú by nikto nečítal. Bestseller na pokračovanie, Smrtonosná pasca na slovenský spôsob v hlavnej úlohe s Michalom Dočolomanským, by zrejme nespôsobil významný svetový ohlas. Dvojstranový blog o Pavlovi Štrbovi a jeho zážitkoch z východoeurópanmi kolonizovaného Dublinu by ste si však, prečítať predsalen mohli...

  • 13. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 342x
  • 11
Aufwiedersehen, ty slizký had!

Pavol Štrba

Aufwiedersehen, ty slizký had!

Po niekoľkých hodinách strávených stopovaním na nemeckej benzínke sme s kamošom konečne sedeli v aute a viezli sme sa smerom z Amsterdamu späť na rodnú hrudu. Pravda, pred sebou sme mali ešte dobrých pár stovák kilometrov. Nanešťastie bola sobota poobede – najnevhodnejší čas na stopovanie. Kamióny v Nemecku počas víkendu totiž až na výnimky takmer vôbec nejazdia. Náš sympatický inteligentne vyzerajúci šofér nám navrhol, nech do pondelka ostaneme pracovať v jeho dome, potom nás zavezie na najbližšiu výpadovku a môžeme pokračovať v ceste. Na ja, to znelo celkom verstandesgemäß...

  • 30. máj 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 119x
  • 15
Pozsonvármegyi hivatalos lapja! (Budapešť, Budapešť, I’m coming home…)

Pavol Štrba

Pozsonvármegyi hivatalos lapja! (Budapešť, Budapešť, I’m coming home…)

Hovorí sa, že na to, aby človek získal reálny pohľad na svoju rodnú krajinu, mal by odísť niekam za hranice. Keď sa potom vráti späť, na mnohé veci sa začne pozerať celkom inak. Veď aj Jurij Gagarin uvidel, ako v skutočnosti vyzerá naša Zem až vo chvíli, keď si ju obzeral z výšky niekoľkých stoviek kilometrov. Tiež som túžil dozvedieť sa čosi viac o tej mojej bájnej domovine. Na vesmírnu odyseu som nemali ani prachy, ani výcvik - stopy mojich dávnych predkov ma však zaviedli, celkom nečakane, do Uhorska.

  • 23. máj 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 514x
  • 8
reklama
Amsterdam, Amsterdam, kde domov můj...

Pavol Štrba

Amsterdam, Amsterdam, kde domov můj...

Keď sa opýtate obyvateľa Severnej Kórey, ktoré mesto považuje za najslobodnejšie na svete, asi mu ako prvý príde na um Soul. Kubánec za také mesto považuje zrejme Floridu; odhliadnuc od toho, že Florida vlastne nijakým mestom nie je. Pokiaľ ide o Európanov, najväčším synonymom slobody je pre veľkú väčšinu z nich celkom iste Amsterdam. Či už ste popiercingovaný pankáč so zeleným čírom na hlave, slovenská feministka zahalená v moslimskej burke, ružovoodetý homosexuál neskrývajúci svoju sexuálnu orientáciu, alebo sa jednoducho radi prechádzate po ulici so zápaleným jointom v ruke, v hlavnom meste Holandska rozhodne nebudete vytŕčať. Vonkajšie prejavy slobodnej mysle sa v tejto časti Európy jednoducho nosia. A aj keď nepatrím k žiadnej z vyššie spomenutých kategórií, predminulé leto som - rovnako ako desiatky tisíc cestovateľov z celej Európy - zatúžil nadýchať sa čerstvého amsterdamského vzduchu aj ja. S pár eurami ukrytými v ľavej ponožke, napchatým horolezeckým batohom a vystretým palcom.

  • 22. mar 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 210x
  • 14
Slovenky sú fakt najkrajšie na svete, ale do Anglicka radšej nejazdite

Pavol Štrba

Slovenky sú fakt najkrajšie na svete, ale do Anglicka radšej nejazdite

Neviem, čím to je, ale vždy keď, sa ocitnem mimo Slovenska, nachádzam obrovskú záľubu v používaní vulgarizmov. Ak patríte k tej skupine Slovákov, ktorým sa podarilo nejaký čas pobudnúť mimo svojej rodnej krajiny, určite mi dáte za pravdu, že je to výborné odreagovanie a v čase frustrácie spôsobenej odlúčením od domova aj skvelý relax. A že to občas môže mať ďalekosiahle následky hraničiace s verejným strápnením, ste už pravdepodobne takisto zistili.

  • 16. mar 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 394x
  • 3
reklama
SkryťZatvoriť reklamu